Ev. a. v. farský úrad, Alstrova 39, 831 06 Bratislava 35 raca@ecav.sk 0903 79 49 26

1. slávnosť vianočná, Narodenie Pána – domáca pobožnosť; 25.12.2020

  1. slávnosť vianočná, Narodenie Pána – domáca pobožnosť; 25.12.2020

 V mene Boha ; Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.

A: 11; Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ. Sláva Bohu!    Ktorý je Kristus Pán. Sláva Bohu!

ES č.: 47

  1. Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvet vykvitol nám, radujme sa!

Z života čistého, z rodu kráľovského nám, nám narodil sa!

  1. Čo proroci hlásali, veseľme sa, od Boha sme dostali, radujme sa;

z života čistého, z rodu kráľovského nám, nám narodil sa!

  1. Večný Boh a mocný Pán, veseľme sa, v ľudskom tele prišiel k nám, radujme sa!

Z života čistého, z rodu kráľovského nám, nám narodil sa!

  1. Diabla zlého porazil, veseľme sa, a nad hriechom zvíťazil, radujme sa!

Z života čistého, z rodu kráľovského nám, nám narodil sa!

  1. Božia milosť predivná, buď vždy s nami, nech nás zloba diabolská viac nemámi;

pre Syna milého nám narodeného, zmiluj sa nad nami.

  1. Daj nám dobre dokonať, ó Ježiši, s Tebou sa vždy radovať v Tvojej ríši;

k tomu pomáhaj nám a zatratenia zbav, náš narodený Pán!

Evanjelium, Lukáš 2, 14-20

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.   Amen

ES č.: 39

  1. Anjelov spev čujme krásny: narodil sa slávy Kráľ! Nesie pokoj, milosť svetu, zmierenie v Ňom Boh nám dal.

Radujú sa nebesá, či ti srdce neplesá? Slávou zneje nebo, zem, Krista víta Betlehem.

Sláv tiež, duša, Boha chváľ: Narodil sa slávy Kráľ!

  1. Prichádza k nám z nebies ríše v pravde mocný Hospodin, narodil sa pre celý svet z čistej Panny Boží Syn;

v ľudskom tele božská moc zaháňa preč smrti noc. Emanuel, Spasiteľ, zjavil spásy večný cieľ.

Slávže, duša, Boha chváľ: Narodil sa slávy Kráľ!

  1. Prichádza k nám Knieža mieru, spravodlivý mocný Kráľ, nesie darom svetlo spásy, premáha tmu, strach i žiaľ. K nám sa biednym privinul, aby človek nezhynul, aby hriešnik na zemi bol Ním znovuzrodený.

Slávže, duša, Boha chváľ: Narodil sa slávy kráľ!

Úvod:

Vianoce, sviatky, na ktoré sa tešíme najviac. Vianočným kruhom začína cirkevný rok – kedy počas cirkevného roka si liturgicky sprítomňujeme celé deji spásy. Začiatkom cirkevného roka je Advent – očakávanie, príprava na druhý príchod Ježiša Krista. Vianoce – teda veľnoce – veľká – slávna noc, počas ktorej Boh zlomovo zasiahol do časnosti. 25. december je dňom narodenia Ježiša Krista. Noc, ktorá zmenila dejiny – dejiny spásy. Už nie človek – obete, ale Boh vykonal ten jedinečný krok – poslal Syna, aby vykúpil hriešneho človeka, zaplatil za môj hriech a ponúkol vo viere spasenie. Svätenie týchto sviatkov však malo tiež svoj vývoj.

Vianoce patria medzi najmladšie sviatky v cirkvi – oproti Veľkonočným a Svätodušným. V prvotnej cirkvi sa sviatok narodenia Ježiša Krista nesvätil. Hlavnými sviatkami bola Veľká noc, teda pamiatka vzkriesenia Ježiša Krista a Svätodušné sviatky – keď Duch Svätý v 50. deň po vzkriesení  zostúpil na apoštolov a bol založený 1. cirkevný zbor – pokrstenie vyše 3,000 ľudí.

Absencia sviatku, aby bol popri Vykupiteľovej smrti slávený i Jeho začiatok pozemského života, začala sa prejavovať v 2. storočí. A tak najprv bol deň Kristovho narodenia spojený s Epifániou – teda Zjavením Krista Pána mudrcom – 6. januára. Clemens Alexandrijský, ktorý sa ako vôbec prvý zapodieval chronologickými dátami dôkladnejšie, uvádza, že Kristus sa narodil 18. novembra roku 2 ante. Až v 4. storočí boli Vianoce určené na 25. decembra – v Ríme (biskup Liberius v r. 353), neskôr aj v Carihrade – 379. Naproti tomu v Jeruzaleme sa ešte v roku 550 svätili Vianoce 6. januára.

Vianoce, s dňom 25. december sa výročitou slávnosťou – teda rovnou Veľkej noci a Svätodušným sviatkom stali, v západnej cirkvi – (ešte pred rozdelením cirkvi na Východnú a Západnú v r. 1054) – tu myslíme Rím – západnú časť cirkvi, až v 6. storočí.

Prečo 25. december?

Podľa rímskeho kalendára a vtedajších výpočtov bol 25. december najkratším dňom v roku, resp. noc z 24. na 25. decembra bola najdlhšou. Teda tento dátum súvisí, i keď dnes už z nie presným zimným slnovratom – znovuzrodením slnka. Podobne, ako letný slnovrat i zimný je v starých náboženstvách i ľudových poverách opradený istými zvláštnymi znakmi – čarovnou mocou – nocou….

V starom Ríme 25. decembra sa slávili tzv. Saturnálie – slávnosti všeobecnej radosti, na pamiatku boha Saturna, i v spojení s grécky Kronosom – bohom úrody a času. Radosť bola veľká, ľudia si dávali dary (voskové sviečky a hlinené sošky), páni posluhovali otrokom, nepriateľstvo prestalo, nevyhlasovali sa vojny – nebojovalo sa.

Z uvedeného vyplýva, že 25. december, resp. noc z 24. na 25. decembra nebola bezvýznamná. A keď prihliadneme, že rôzne pokusy vypočítať deň Kristove inkarnácie  (vtelenia) udávali dátumy, napr.: 18. november, 20. máj, 19., 20. marec, alebo 10. a 6. január, bolo prijateľné zostať pri dátume 25. decembra. Slávnosti danej doby sa začínali oslavami vlastne už v noci – noc pred dňom sviatku. A tak i večer – 24. december je už oslavou nastávajúceho dňa. Preto my luteráni nemáme polnočnú omšu, ale večerné služby Božie na Štedrý večer – ako prípravné na Narodenie Pána, 25. dec. – 1. Sl. Vianočnú (mali by sa sláviť po západe slnka z východom hviezdy).

Cirkev dala pohanskému sviatku, resp. tomuto dátumu novú náplň. Nemenil sa zaužívaný beh prežívaného veselenia, radosti, obdarúvania, len podstata tejto radosti bola iná, bolo to narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna, Spasiteľa. Odvrátila pohanské národy od slávnosti zimného slnovratu, či oslavy boha úrody, a priviedla ich ku Kristu – z tmy do svetla.

Vianoce sú sviatky pokoja, radosti, veselosti, obdarovania, ktoré nám dal Boh, dal nám život v Kristu. Ako odpovedáme na Božie konanie? Svätíme príchod Ježiša Krista, alebo preberáme len komerčný obal radosti bez pravej podstaty – Slova, ktoré sa stalo telom

Evanjelium, Ján 20, 19-20:

keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.

Zavreté dvere. Zavreté dvere chrámu Božieho. Zavreté dvere bytu, zavretá brána pred domom. Zavreté dvere v prípade, keď potrebujeme niečo vybaviť, potrebujeme pomoc. Zavreté dvere mysle, sŕdc, duše…

Zavreté dvere, s touto realitou sa stretáme často, a predsa zažívame aj dvere otvorené.

Prečo zatvárame, resp. zamykáme dvere? Aby niekto nepovolaný, nevítaný hosť neprišiel a neurobil skazu. A za posledných 30 rokov robíme v tomto smere maximum. Prečo?; chceme chrániť svoje súkromie, hodnoty, mať istotu – doma sme doma. Sami.

A predsa, možno reálne, možno len v podmedomí, túžime otvoriť dvere, niekoho čakáme, veď pre samotu sme neboli stvorení (2. Moj. 18: Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote.)

Zavreté dvere, a Vianoce. Ako sa vo víre času, ľudského veku, mení ich prežívanie.

Smieme sa rozpamätať, aj my sme boli deti; cez zavreté dvere prichádza Ježiško s darmi….

Kedy sme stratili to napäté očakévanie Ježiška?, keď sme zistili, že zavreté dvere sú vlastne otvorené dvere lásky načich rodičov, či blízkych. A jedinečnosť Vianoc sa vrátila, v daroch vo viere, že sú splnením túžob detí, vnúčat, milovaných a nás milujúcich…..

Zažívame Vianoce so zavretými dverami; chrámov, domov, sŕdc, duší…. A predsa otvorené u mnohých, ktorí pocítili dotyk Pána Ježiša, videli, či skor prežili i tie rany života a vo viere cítia, že nie sú sami.

Učeníci zamkli dvere zo strachu. Iste ich zamykáme z tohto dôvodu aj my. No Pán prichádza, aj cez naše zámky, obavy, možno predsudky i neveru a prichádza s realitou: Pokoj vám.                 Amen.

Modlitba: (predtým osobné modlitby)

Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Áronovské požehnanie: (môže udeliť starší z rodiny)

Pán Boh, požehnaj a ochraňuj vás.

Pán Boh, rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý.

Pán Boh, obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj (znamenie kríža). Amen.

ES č.: 55

  1. Radujte sa, ó kresťania! Radujte sa všetci spolu; milosť Božia je nám daná, Kristus prišiel z nebies dolu;

On nás vrelo miloval, človekom sa pravým stal.

Refr.: Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti; vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti!

  1. Pozri, pozri, duša milá, Spasiteľ sa ti narodil, tvoja túžba sa splnila, prišiel, by nás vyslobodil;

On sa pre nás ponížil, aby hriešnych vykúpil.

Refr.:

  1. Čože Ti dám, môj Ježiši, že mám v Tebe Spasiteľa? Premôž pochybnosti v duši, čo by sa Ti oddať chcela.

Chcem Ti svoje srdce dať: ach, ráč k sebe ma prijať.

Refr.:

  1. Pane, všetkých nás posilňuj v pravej viere, poslušnosti, ujmi sa nás a ochraňuj, veď teraz i v budúcnosti:

Daj kresťanstvu celému pokoj, radosť každému! Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti;

vitaj, vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *