Ev. a. v. farský úrad, Alstrova 39, 831 06 Bratislava 35 raca@ecav.sk 0903 79 49 26

2. slávnosť vianočná, pamiatka mučeníka Štefana, domáca pobožnosť s osobnou spoveďou 26.12.2020

  1. slávnosť vianočná, pamiatka mučeníka Štefana, domáca pobožnosť s osobnou spoveďou;

 V mene Boha ; Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.

 

A. č. 13: Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal.

Aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.

ES č. 44:

  1. Kristus, Kráľ náš tichý, v pokore prichádza; dbajme, nech aj u nás pokoru nachádza;

celým srdcom Ho privítajme, vrúcne Ho chváľme, vrúcne Ho chváľme!

  1. Potešme sa všetci hriechom zotročení, lebo sa narodil Mesiáš sľúbený;

viera v Neho i svet premôže, aj nám pomôže. :/:

  1. K pýche nech nezvádza bohatstvo, nadanie, nežiada Pán zlato, ale chce pokánie;

žime cnostne v spravodlivosti; Jemu k chvále, cti. :/:

  1. Ježiša z Betlema s dôverou prijmime, že sa nám narodil vďaku Mu vzdávajme,

pred Ním v pokore sa skláňajme, Jeho vzývajme. :/:

  1. Otca na nebesiach všetkým nám zvestuje, istotu spasenia len On nám daruje;

ó, buď Mu za to bez prestania chvála vzdávaná! :/:

Modlitba:

Milostivý Pane Bože, Otče náš nebeský, ďakujeme Ti srdečne, že si svetu poslal za Spasiteľa Syna svojho jednorodeného. Prosíme Ťa, ráč osvietiť naše srdcia Duchom svojím Svätým, aby sme sa Jeho narodením vo všetkých úzkostiach života tešili a pre meno Jeho sväté i ťažkosti a súženia života trpezlivo znášali. Tak, zvíťaziac nad duchovnými i telesnými nepriateľmi, staneme sa účastnými Tvojho kráľovstva nebeského pre Ježiša Krista, Syna Tvojho milého, nám na radosť, pomoc a spasenie narodeného.  Amen.

Žalm 100:

Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem!

S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!

Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy.

Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu!

Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod.

ES č. 49:

  1. Nebo otvorené. Svetlo rozlieva sa zlatým prúdom do tmy neslýchaná krása,

sláva, moc, veleba! Zneje, zuní vzduchom „Haleluja“ z neba!

  1. Nebo otvorené. Hrôzou srdce chvie sa zdesených pastierov; zbor anjelov plesá:

Sláva na výsosti Bohu, ktorý dáva nám pokoj z milosti.

  1. Nebo otvorené, slávospev zaznieva tajuplne, v láske, Boh sa k ľudstvu skláňa,

náručie otvára: – Poďme, viďme Dieťa, ktoré nám Boh dáva.

  1. Nebo otvorené. Z lona čistej Panny prišiel na svet, prišiel Víťaz vyčkávaný,

by diabla porazil, obetoval seba,  nad peklom zvíťazil.

  1. Nebo otvorené. Sláva Bohu, sláva! Prápor Kristov veje, v svätý boj zvoláva.

Podeň si stať treba, pod ním dosiahneme večnú slávu neba!

Text: Skutky apoštolov kap. 6., kap.7:

„V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.

Štefan však, plný [viery], milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.

I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak? A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa. Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov, ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov.

Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním, vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom. Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny. Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom. Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší. A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia. I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme.

Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte, až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa. Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive. V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome, a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna. A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch. Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských. A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana. Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli. Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte? Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami? Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana? Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov.

A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel [Pánov] v plameni horiaceho kra. Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov: Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu). Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta. Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre. A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov. To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. [Toho počúvajte!] To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám; ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu, hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk. Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete?

Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon.

Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl. Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových. Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu. Šalamún Mu potom vystavil dom. Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok:

Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, – hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok? Či to všetko neurobila moja ruka?

Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.

Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.“       Amen.

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen

Bratia a sestry v Pánu,

v akej dobe to žijeme – zúfalý výkrik, (ktorý počúvam už od detstva). Úprimný, v ktorom je cítiť beznádej v danom čase (v každom období ľudskej existencie).

V akej dobe to žijeme? Pozeráme okolo seba a neraz nechápeme, čo sa to deje. Cítime sa bezmocní zmeniť chod dejín, aby človek bol človekom a nie  homo homini lupus.

V akej dobe to žijeme? – súzvučí naša výpoveď s realitou i našich predkov, ktorí tiež nechápali, ale predsa nezúfali, tvorili a pre vieru i zomierali. Prečo? Pohľad viery do budúcnosti a zodpovednosť za požehnané dietky im dal silu vyznať a nezaprieť prijatý dar od Pána. (Iste, mnohí zapreli, zradili, no či našli vytúžený pokoj?)

V akej dobe to žijeme. V reálnej, kde ľudská zloba – ako aj vtedy – hádže kamene, ktoré nás ubíjajú, kde je slepota vidieť a hluchota počuť pravdu, radšej prijať šero polopravdy, len nevidieť realitu a šíriť radšej paniku, lebo v splašenom výre sa ľahšie vládne.

V takej dobe žijeme, akú pripúšťame a predsa smieme vidieť nebesá otvorené, Pán prichádza k nám s pokojom, slávou. Len nie každý ju vidí, len nie každý ju prijíma. Mat. 5, 8:Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.„  Amen.

Modlitba:

Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ES č. 46:

  1. Len Tebe srdce dávam, Ježiši, môj Pane, Tebe sa odovzdávam, ó Dieťa premilé!

Ty srdce moje nečisté vezmi a zameň za čisté; ó Ježiši, Kriste Pane, ó Dieťa premilé.

  1. Čo Ťa len k tomu núti, Ježiši, môj Pane, že miluješ nás ľudí, ó Dieťa premilé?

to Tvoja láska preveľká prichádza spasiť hriešnika, Ty z božskej lásky k nám-bratom stal si sa dieťaťom.

  1. Chcem celým srdcom stále, Ježiši, môj Pane, žiť iba Tebe k chvále, ó Dieťa premilé!

Do jasieľ srdce Ti dávam, daj, nech pri Tebe zostávam, Ty sám ma prijmi, so mnou buď a nikdy neopusť!

  1. Naveky Tvojím chcem byť, Ježiši, môj Pane, chcem Tebe stále slúžiť, Dieťatko premilé!

Čo dávaš mi, rád prijímam a celkom sa Ti oddávam: telo a dušu, život svoj,Ti dávam, Pane môj!

osobná spoveď

Spovedné otázky:

Odpovedajte pred vševedúcim Pánom Bohom podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia na tieto spovedné otázky:

Uznávate úprimne a pokorne, že ste proti Pánu Bohu zhrešili a Jeho nemilosť si zaslúžili, uznávate?

Uznávať máte, lebo ak by ste hovorili, že nemáte hriechov, sami by ste sa klamali a nebolo by vo vás pravdy

Ľutujete kajúcne a úprimne, že ste sa srdcom aj myslením, slovami aj skutkami hriechov dopustili a tým Pána Boha rozhnevali, ľutujete?

Ľutovať máte podľa príkladu všetkých kajúcich hriešnikov: kráľa Dávida, ktorý si žiadal čisté srdce, ženy – hriešnice, márnotratného syna, plačúceho Petra, kajúceho lotra a iných.

Veríte, že vám Boh z lásky a milosrdenstva a pre zásluhy, umučenie a smrť svojho Syna odpustí všetky hriechy, veríte?

Veriť máte, lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho)

Sľubujete, že s pomocou Ducha Svätého zanecháte svoje zlé obyčaje, odpustíte previnenia tým, ktorí vám ublížili, budete sa vystríhať hriechov a polepšíte si život, sľubujete?

Sľubovať máte, lebo tak má svietiť svetlo vášho života pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili Otca, ktorý je v nebesiach.

Spovedná modlitba:

A teraz, vyznajte svoje hriechy vševedúcemu, spravodlivému, ale aj milostivému Pánu Bohu a v úprimnej modlitbe spovedajte sa Mu takto:

Milosrdný a láskavý nebeský Otče, úprimne pred Tebou vyznávame svoje hriechy a neprávosti, ktorých sme sa dopustili proti Tvojim svätým prikázaniam v myšlienkach, rečiach aj skutkoch. Vieme, že by si nás mohol za ne spravodlivo trestať; ale pre zásluhy a nevinnú smrť svojho milého Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista Ťa úprimne prosíme: netrestaj nás, ale zmiluj sa nad nami a láskavo nám odpusť všetky naše hriechy. Daj nám svojho Ducha, aby sme sa úprimne obrátili k Tebe, každodenne sa odriekali bezbožnosti a zlých žiadostí, medzi ľuďmi žili mierne, spravodlivo a pobožne, očakávajúc splnenie blahoslavenej nádeje a zjavenie slávy veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, na veky požehnaného. Amen.

Náš milosrdný nebeský Otec vypočul vašu modlitbu a prijal ju ako znak vášho úprimného pokánia. Amen

 

ES č. 53:

  1. Ó ty vianočný čas preradostný, milosť prinášaš všetkým nám.

Svet vo tmách chodil, Pán sa narodil: radujme sa, radujme sa kresťania!

  1. Ó ty vianočný čas preradostný, lásku prinášaš všetkým nám.

Kristus sa znížil a nás povýšil: radujme sa, radujme sa, kresťania!

  1. Ó ty vianočný, čas preradostný, pokoj prinášaš všetkým nám.

Boh je zmierený, sme vykúpení: radujme sa, radujme sa, kresťania!

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *