Ev. a. v. farský úrad, Alstrova 39, 831 06 Bratislava 35 raca@ecav.sk 0903 79 49 26

2. nedeľa po Zjavení Kristá Pána mudrcom, 17.01.2021 – domáca pobožnosť

  1. nedeľa po Zjavení Kristá Pána mudrcom, 17.01.2021domáca pobožnosť

V mene Boha ; Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.

Predspev: Slovo stalo sa telom, haleluja…..

L.: Slovo stalo sa telom, haleluja,

Zb.: a prebývalo medzi nami, haleluja!

L.: Spievajme Hospodinu novú pieseň, lebo vykonal veľké veci.

Sp.: Slovo stalo sa telom, haleluja, a prebývalo medzi nami, haleluja!

Pieseň ES č. 32

  1. Hospodine, Studnica dobroty,Bože, Otče večný, od Teba všetko dobré pochádza, zmiluj sa nad nami!
  2. Hospodine,Ty si slovom svojím nebo i zem stvoril; prosíme Ťa , ráč sa ku nám skloniť, zmiluj sa nad nami!
  3. Hospodine, Bože všemohúci,zo svojej moci, poslal Syna jednorodeného; zmiluj sa nad nami!
  1. Kriste jediný,Bohom Otcom splodený,Teba z Panny narodeného, svetu predivného, zvestovali už Boží proroci, zmiluj sa nad nami!
  1. Kriste, Syn čistej Panny prvorodený,s túžbou si bol očakávaný mnohými vernými, aby si prišiel verných vykúpiť; zmiluj sa nad nami!
  1. Kriste, nebeské jasné Svetlo i zemské, pre nás zostúpil si z výsostia trpel bolesti, ukrižovaný umrel si za nás; zmiluj sa nad nami!
  1. Duchu Svätý, Ty Oheň z nebies, naše srdcia k sebe povznes, tak, aby sme všetci volali k Tebe v pokornom srdci: zmiluj sa nad nami!
  1. Duchu Svätý, Utešiteľ náš, potešuj a obdaruj nás, Ty dary rozdávaš všetkým verným, ktorí o ne prosia; zmiluj sa nad nami!
  2. Duchu Svätý, Darca milosti, premáhaš v nás neprávosti, v Tebe máme nádej, že odpustíš, čo sme previnili, zmiluj sa nad nami!                                                  CS., Tranoscius č. 38

Glória – Sláva. L.: Sláva na výsostiach Pánu Bohu!  Zb.: A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Amen.

Pozdrav:   L.: Pán Boh buď s vami!  Zb.: I s duchom tvojím!

Kolekta: Milý Pane Bože, ktorý si nás z osamelosti vyslobodil a pre spoločenstvo si nás stvoril, ďakujeme Ti, že nás vo svojej múdrosti a láske zachovávaš, opatruješ a pred nedostatkom zachraňuješ. Prosíme Ťa za všetkých, medzi ktorých si nás povolal, rozličnými darmi a schopnosťami obdaroval. Uspôsob nás pre vzájomnú náklonnosť a úctu, daj nám odvahu a schopnosť slúžiť, aby sme Tvoje slovo zvestovali, vyučovali a spoločenstvo s Tebou upevňovali; aby sme sa vedeli radovať s radujúcimi a plakať s plačúcimi. Nech bratsko-sesterská láska nás stále a všade vedie, aby sme sa predchádzali vo vzájomnej úctivosti a jednomyseľnosti teraz i po všetky naše dni Tebe na slávu naveky.  Amen.

Text SZ: 1. Kniha kráľov, 17, 8- 24

Vtedy Eliášovi zaznelo slovo Hospodinovo: Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

Po týchto udalostiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom neostalo dychu. Povedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťastie, že jej usmrcuješ syna? Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela. Hospodin vyslyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo. Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hornej izby do domu. Podal ho matke a povedal: Pozri, tvoj syn žije. Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodinovo v tvojich ústach je pravdivé.

Zb: Slovo nášho Boha zostáva naveky Amen.

ES: 595

  1. Prišiel k nám Boží Syn z jasných nebies výšin, svoju lásku v Ňom sám Otec vyjavil nám.

Nocou žiari svetlo jasné, spev anjelov zneje krásne: Sláva buď, sláva buď, sláva buď  na výsostiach Bohu!

  1. Radostnú zvesť čujte, nič sa nestrachujte, veď sa narodil vám Kristus, Spasiteľ, Pán!

V jasliach, v meste Betleheme leží On, Pán neba, zeme: Sláva buď, sláva buď, sláva buď na výsostiach Bohu!

  1. Dieťa krásne našli. Pastieri užasli a my s nimi spolu dobrú majme vôľu,

Spasiteľa privítajme: a s anjelmi zaspievajme Sláva buď, sláva buď, sláva buď na výsostiach Bohu!

Evanjelium Jána 2, 1 – 12:

Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si hostia už upili, dá horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci. Potom zišli do Kafarnaumu On, Jeho matka a bratia i učeníci a zostali tam niekoľko dní.

Zb.: Chvála Tebe, Hospodine, haleluja!

ES č.36:

  1. Veríme srdečne v Boha jediného, ktorý žije večne, celý svet je Jeho, v Otca všemocného, Stvoriteľa neba, zeme i všetkého.
  1. Veríme i v Jeho Syna jediného, Pána Jezu Krista; ktorého nám čistá Panna porodila; moc Ducha Svätého to tak spôsobila.
  1. Narodil sa síce vo veľkej chudobe, mal však na tisíce pokladov sám v sebe; zásluh a milosti, ktorými nám získal spásu vo večnosti.
  1. Hneď po narodení na biedu si zvykal, s matkou do Egypta maličký utekal. Za nás smrť podstúpil, nad peklom zvíťazil, a na tretí deň vstal.
  1. A keď nás z väzenia večného vykúpil, do nebeských výšin oslávený vstúpil. Na pravici Otca sedí, opäť príde spravodlivý Sudca.
  1. Veríme radostne i v Ducha Svätého, ktorý v každej chvíli teší skrušeného; cirkev zhromažďuje, spoločenstvo svätých verne ochraňuje.
  1. Veríme úprimne, že pre narodenie Krista – Spasiteľa dá nám Boh spasenie. Príď, Pane Ježiši, pripoj i nás hriešnych k svojej večnej ríši.        CS., Tranoscius č. 40, J. Tranovský

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen

TEXT: Ev. Jána  4, 1 – 14; 27 – 30; 39 – 42

Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, opustil Judsko a šiel zase do Galiley. Musel však ísť cez Samáriu.Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.

Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš? Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? I vyšli z mesta a prišli k Nemu.

A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila. Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni. A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta. Amen.

Dnešná nedeľa, 2. po Zjavení má podľa Agendy(bohoslužobnej knihy) myšlienkový odkaz – Ježišova prítomnosť posväcuje domácnosť – podľa predošlej agendy;  Božia sláva v malých veciach.; mohli by sme povedať v tých bežných chvíľach života. Neraz si ani neuvedomujeme, ako Pán drží nad nami ochrannú ruku, žehná naše kroky. Možno niekedy máme pocit, akoby Pán s pomocou meškal, nekonal hneď podľa našich predstáv – podobne, ako v evanjeliovom texte –  Pán Ježiš na matkinu prosbu odpovedá – ešte neprišla moja hodina, (možno viac hostí na svadbe, možno nedostatočná príprava domácich…..)  či spomeňme Jairosa– jeho dcéra je chorá – on prosí – poď rýchlo k dcére – a Ježiš Kristus sa zdržiava na ceste s chorou ženou (Luk. 8, 41-56: A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo.)….. či prosba sestier chorého Lazara – príď rýchlo –  a potom pri stretnutí i výčitka, keby si tu bol, nebol by zomrel…..(Ján 11, 1 – 44: Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý. I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára. Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol; až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš? Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta, ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla. Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť. Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie. Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel – a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním!

Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom. Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa. Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu; Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať. Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel? Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom. I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? Odvalili teda kameň a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde. ).

Že by Pán Ježiš meškal? – možno otázka i nás v našej zúfalej situácií.

Ježiš Kristus koná v pravý čas – zachraňuje – i požehnáva a zviditeľňuje Božiu slávu…..

Možno pocit „meškania“ Pána nám niekedy nedá vidieť skutočnú Božiu pomoc, pri nečakanom stretnutí s Ním. On koná, pre nás nie vždy pochopiteľne, najmä vo vnímaní zaužívaných praktík života..

Dnešný evanjeliový text; Ježiš Kristus ide  napieč našim predstavám – i cez Samáriu (našich vzťahov a predsudkov).

/Samária – územie v danej dobe dosť významné – pri meste Sychar (pochovaný Jozef, Jákobova studňa). Tu išiel Abrahám obetovať Izáka, po rozdelení Izraelského Kráľovstva (po Šalamúnovej smrti, 922 ante – Izrael, Júdea) – Sever, dobili Asýrčania a kolonizovali územie (odvlečenie Izraelcov do zajatia, 597 ante). Časť obyvateľov zostala. Na prázdne územie prišli pohania. Ale keďže bola bieda a divá zver sa rozmohla – pohania v tom videli nedostatočnosť sily svojich božstiev, tak prosili kňaza zo zajatia, aby prišiel s náboženstvom „Boha tohto územia“. Tak začalo u Samaritánov modlenie k Bohu Izraela……. Po návrate Izraelcov zo zajatia (Kýrov edikt 538), keď stavali chrám v Jeruzaleme, samaritánov nepustili ani na stavbu (samaritáni boli nečistí v náboženskom chápaní- pôvodne boli pohania, ktorí len prijali vieru Izraela), a stretnutie s nimi znamenalo kultické znečistenie a opovrhovanie. V Ježišovej dobe sa ešte nenávisť stupňovala, nakoľko samaritáni boli priatelia Rimanov a vlastne Samaritáni zakázali Izraelcom prechod ich územím. /

Ježiš Kristus prechádzal aj týmto krajom – a už táto skutočnosť bola nebezpečná – veď Izraelita povie – toto je Mesiáš? – znečistil sa.

Rozhovor o vode – pri studni…. vyúsťuje u Samaritánky k poznaniu – že Ježiš Kristus je Mesiáš.

Nečakané stretnutie s Ježišom – mení životy, požehnáva kraj, domácnosti.

Božia sláva na tých, ktorí poznali čas, prijali Ježiša Krista. Svedectvo ženy vedie ku Kristu i ďalších,  – pobudol 2 dni v Samárií (opovrhovaných potešil, zavítal do domov aj cez zavreté dvere predsudkov, nenávisti, nepochopenia, odsudzovania…).

Rozhovor s Ježišom Kristom – smieme ho prežívať v modlitbe, cez Písmo – Bibliu, niekedy nečakane v životnej situácii – bežnej – len treba počúvať, vnímať a nechať sa osloviť Jeho hlasom. ON prichádza k nám, my smieme ísť s nádejou k Nemu i k tým, ktorých milujeme, aj k tým, ktorých možno nemáme radi, či sú nám nie sympatickí.  ON – Pán tvorí nové spoločenstvo Božích detí.

Ježiš Kristus nás neobchádza, ani naše územie, naše chrámy, naše domovy. Ide priamo v ústrety stretnutiu aj s tými, ktorí to neočakávajú.  Počujme jeho hlas, verme, zvestujme.  Požehnanie pre nás i v dnešnej dobe je reálne.  Amen.

Modlitba: Oslavujeme Ťa, nebeský náš Otče, že si poslal na svet svojho Syna, aby sa stal naším Vykupiteľom a Spasiteľom. Pane Ježiši Kriste, Ty si nám otvoril prameň večného života, odpúšťajúcej lásky a milosti. V Tebe poznávame plnosť Božieho milosrdenstva. V svetle Tvojho slova vidíme svoje nedostatky a hriechy. Keď stojíme pri prameni živej vody, vidíme vyprahlú púšť vo svojich srdciach. Náš život žaluje proti nám, ale Ty, dobrotivý Pane, nespomínaš naše previnenia, ale stále obnovuješ svoje milosrdenstvo. Prosíme Ťa, zjav nám svoju lásku i slávu. Uspokoj nás svojou prítomnosťou. Znovuzroď nás pôsobením Ducha Svätého. Posilni našu vieru, aby sme ochotne pracovali na vzraste Tvojho kráľovstva na zemi. Požehnaj našu cirkev, rozhojňuj v nej dary Ducha, posväť nás všetkých, aby sa aj cez nás šírila známosť Tvojej pravdy. Vypočuj nás, Pane, a požehnaj nás! Amen.

Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ES č.: 38 (1.2. sl)

  1. Anjeli z nebies výsosti priniesli nám zvesť radosti: hľa, Dieťatko utešené v jasličkách položené.
  2. Už Micheáš predpovedá: V Betleheme meste Dávida narodí sa vám Mesiáš, Ježiš Kristus, Spasiteľ náš.

Áronovské požehnanie: (môže udeliť starší z rodiny)

Pán Boh, požehnaj a ochraňuj vás.

Pán Boh, rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý.

Pán Boh, obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj (znamenie kríža). Amen.

ES č.: 38 (3. – 6.  sl)

  1. Z príchodu Jeho tešme sa, sklonili sa k nám nebesá. Priodial Boh rúchom tela večnú milosť, Spasiteľa.
  1. Čo hriech, čo smrť ublíži nám? S nami je v každom kríži Pán! Hoc diabol sťa lev obchodí, Syn Boží nás vyslobodí.
  1. Zostane Boh navždy s nami, lebo sme Jeho dietkami, preto sa spolu radujeme, za dar spásy Mu ďakujeme.
  1. Sláva Bohu na výsosti za dar nesmiernej milosti, že dal nám Syna milého v ľudskom tele zjaveného.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *